Je schválený rozpočet podľa L. Kamenického jeden z najlepších?

Autor: Ingrid Šabíková | 3.12.2016 o 21:58 | (upravené 4.12.2016 o 17:31) Karma článku: 2,65 | Prečítané:  668x

Parlament SR prednedávnom schválil rozpočet na budúci rok. Podľa odborníkov z Európskej komisie patrí medzi päť dobrých rozpočtov z krajín EÚ, spolu s Nemeckom, Luxemburskom, Holandskom a Estónskom.

Pozornosť chcem upriamiť na dve požiadavky, ktoré boli zohľadnené pri návrhu rozpočtu SR – a síce dlhodobá udržateľnosť verejných financií a naplnenie vládnych priorít. Svetlým momentom je, že schválený rozpočet zohľadňuje projekt hodnoty za peniaze.

Ako sa uvádza v mnohých štúdiách, dobrý rozpočet je taký, ktorý dokáže z minutého balíka uspokojiť potreby občanov v maximálnej miere. Túto službu občanovi – prostredníctvom vládnych predstaviteľov – nie je v praxi jednoduché dosiahnuť. Predovšetkým v oblasti školstva, zdravotníctva, bezpečnosti, kultúry a sociálnej starostlivosti je náročné uspokojiť potreby občanov v maximálnej miere.

Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa kvantifikuje z makroekonomického pohľadu. Z európskeho (nadnárodného) pohľadu je podľa môjho názoru dlhodobá udržateľnosť verejných financií neudržateľná, nakoľko tam vstupuje mnoho exogénnych veličín, ktoré sa ťažko predikujú. Nemerateľnými sú riziká vyplývajúce z exogénnych šokov vonkajšieho prostredia: celková fiškálna nestabilita krajín EÚ (napr. Talianska, Grécka), politické riziká, neočakávané politické rozhodnutia, riziká zo zmeny klímy, teroristické riziká. Hoci krajiny EÚ vytvárajú dodatočné rezervy, ktoré spravujú oddelene, tento spôsob zaistenia je nepatrný vo vzťahu k novým druhom rizík.

Keďže vláda dnes VIAC MÍŇA ako dostáva, je potrebné predovšetkým na strane výdavkov zefektívniť hospodárenie s verejnými výdavkami a na strane príjmov, vytvoriť priaznivé podmienky pre podnikania, predovšetkým drobných podnikateľov, aby príjmy do štátnej kasy prišli.

Podľa môjho názoru, k efektívnejšiemu vynakladaniu verejných výdavkov napomôže:

  • zvýšenie právomocí národného kontrolného úradu (NKU) pri spoluúčasti na projekte hodnota za peniaze,
  • ​zúženie priestoru politikom a zvýšenie priestoru vládnym odborníkom,
  • v rámci ľudských zdrojov, vytvoriť testovacie centrum z radov sociológov, kde vládni predstavitelia budú na základe testov hodnotení, či nepreferujú osobné záujmy pred celospoločenskými,
  • posilniť hodnotový princíp – v preferenčných kritériách uprednostniť morálne, hodnotové a empatické kritériá pri výbere vládnych úradníkov pred ich odbornosťou,
  • v čase neistoty pri prognózovaní verejných výdavkov posilniť výdavky do národného hospodárstva (poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesníctvo) a využiť potenciál krajiny na prírodné danosti, ktoré Slovensko má (liečivé prírodné a termálne pramene, liečivé kúpele, turistický ruch, prírodné a kultúrne bohatstvo Slovenska). Naopak Slovensko v tejto oblasti robí priamy opak, naopak oslabuje národné hospodárstvo, čo považujem za nedobré smerovanie krajiny,
  • posilniť výdavky v rámci environmentálnej oblasti a prestavby na nízkouhlíkové hospodárstvo, čím sa usporia výdavky na zdravotníctvo pri liečbe ochorení zo znečisteného ovzdušia a zlepší kvalita života občanov – t.j. socioekonomický aspekt ,
  • uplatniť poznatky z Nórska, ktoré ako jedna z mála krajín mnohé roky dosahuje prebytkový rozpočet, a to zásluhou tvorby Nórskeho ropného fondu a efektívneho využívania prírodných zdrojov a prírodných danností krajiny. Nórsky ropný fond slúži ako doplnková rezerva na vykrytie nesúladu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu.

Nakoľko Slovensko dlhé roky dosahuje rozpočtový schodok, ktorý sa každoročne kumuluje do verejného dlhu a v súčasnosti narástol do výšky 53,1 %, je potrebné prijímať opatrenia, ktoré zmiernia následky rastu dlhov krajín a budúcich generácií. Zároveň banky na súčasný stav v raste dlhov na občana vôbec nereflektujú a naopak svojou chytrou obchodnou politikou priam nútia občanov sa ešte viac a viac zadlžovať, čo nie je prospešné ani pre ekonomický systém, ani pre ekonomické subjekty (domácnosti, podniky). Taktiež politika Európskej únie núti vlády krajín EÚ viac míňať a zadlžovať krajiny EÚ.

Keďže vláda SR míňa viac ako dostáva a doposiaľ sa jej nepodarilo vytvoriť vyrovnaný rozpočet (práve naopak verejný dlh neustále rastie), je otázne, prečo v schválenom rozpočte posunula cieľ vyrovnaného rozpočtu – dozadu – a to na rok 2019?

Či schválený rozpočet je podľa predsedu finančného výboru L. Kamenického „ako jeden z najlepších rozpočtov, aké sme doposiaľ mali“ je otázne ? Podľa môjho názoru, súčasný schválený rozpočet je nepružný a nereflektuje na problémy slovenskej ekonomiky a taktiež na kvalitu poskytovaných služieb občanom Slovenska.

V prvom rade je potrebné prijímať opatrenia zdola a vidieť problémy občanov a podnikateľov zdola. Podľa odhadov a výpočtu poradenskej spoločnosti PWC (PricewaterhouseCoopers) celkové daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku je dnes 51,2 %, pričom priemer krajín EÚ je 40,6 %. Zjednodušene povedané, z jednej jednotky dôchodku (príjmu) vráti občan štátu na daniach viac ako 0,5 jednotiek pri celkovom daňovom zaťažení 51,2 %. Otázkou je, akú PROTISLUŽBU štát občanovi poskytuje a garantuje za vyinkasované príjmy z celkových daní.

Problémom SR je vysoké daňové a odvodové zaťaženia, zoštíhlenie štátu a presúvanie platieb za služby štátu na občanov. Ďalším problémom je samotný trh práce a nízke mzdové ohodnotenie, ktoré prevažnej väčšine domácností nedovoľuje vytvárať potrebné úspory, následne investície – čím vlastne v konečnom dôsledku dochádza k vytláčaniu strednej vrstvy. Stredná vrstva je pre napredovanie ekonomiky a príjmy štátu nevyhnutná, nakoľko podporuje služby, reštaurácie, hotelierstvo a predovšetkým drobných podnikateľov, ktorí sú ťahúňmi ekonomiky.

Zásadným problémom je prijímanie politických opatrení zhora - tzn. nalinkovaných z EÚ, ktoré vôbec nereflektujú na požiadavky trhu. Pokiaľ budú politici a vládni predstavitelia prijímať opatrenia ZHORA A NIE ZDOLA (t.j. zdola znamená z pohľadu problémov občanov, ekonomických subjektov) – o žiadnom ekonomickom napredovaní a raste kvality poskytovaných služieb občanom hovoriť nemôžeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

HZDS je späť v RTVS, zárez Kaliňáka a leto vo Volkswagene (Schutzov týždeň)

Ak Macron predsa len uspeje, zmení celú Európu.

KOMENTÁRE

Je smutné, že moje precitnutie trvalo tak dlho

Zhltol som Váhostav, Čistý deň, Evku, Bašternáka, Kočnera.


Už ste čítali?