Prečo nastal reverzný chod?

Autor: Ingrid Šabíková | 17.9.2016 o 23:26 | (upravené 19.9.2016 o 16:56) Karma článku: 4,52 | Prečítané:  1597x

Od 27.6. 2013 platí v Európskej únii BAIL-IN systém na záchranu bánk. Slovenská republika Bail In implementovala do zákona č. 371/2014 Z.z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Situácia na európskom finančnom trhu nie je vôbec ružová. Spomeniem niekoľko skutočností prečo je tomu tak. Pred zavedením meny Euro každá krajina mala za úlohu splniť prísne konvergenčné kritériá. V roku 2008 Eurostat potvrdil Slovensku splnenie maastrichtských kritérií – miera inflácie 2,2%, deficit verejných financií 2,2 %, verejný dlh 29,4 % HDP a priemerná dlhodobá úroková sadzba 4,5%. Vstup Slovenska do EÚ bol definitívne potvrdený 20. 6. 2008 a Slovensko zaviedlo menu Euro od 1.1. 2009. Ako sa odvtedy situácia zmenila? Posunuli sme sa dopredu či dozadu...?

Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou krajín Eurozóny, Slovenskej republiky nevynímajúc. ECB sa bráni nízkej inflácii či deflácii a dnes uplatňuje politiku lacných peňazí (kvantitatívne uvoľňovanie masy peňazí do obehu, skratka z ang. QE – Quantitative Easing). Hoci eurobankovky z estetického hľadiska lichotia pohľadu, na každej bankovke je zobrazená brána do Európy a bankovky sú osobité a IN,,, vlastnoručným podpisom šéfa ECB. Politika lacných peňazí je zradná. Kúpna sila eura klesla na 60% , to znamená – za nákup tovarov a služieb v hodnote 100 euro, spotrebiteľ zaplatí 160 euro. Euro nie je kryté zlatom a o nástroji lacných peňazí (QE) rozhoduje ECB. Čo stojí za povšimnutie, od 27.6. 2013 platí v Európskej únii zákon BAIL-IN systém na záchranu bánk. Prvý „Bail in“ sme mali možnosť vidieť v Rakúsku, kde bol tento zákon použitý. Slovenská republika Bail In implementovala do zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Čo zavedenie tohto inštitútu v praxi znamená? Znamená to, že keby stabilita na finančnom trhu bola ohrozená (nedostatočná kapitálová primeranosť bánk), banky prestávajú garantovať výšku vkladov spotrebiteľov a zbavujú sa veškerej zodpovednosti voči klientom. Inými slovami jedného dňa o peniaze môžeme prísť.

Problémom Eurozóny sú poskrývané miliardové straty v bankových domoch z poskytnutých zlých úverov talianských bánk – v objeme cca 360 mld. Eur.

Ďalším problémom krajín EÚ sú rasty vládnych dlhov. Na Slovensku sa vládny dlh vyšplhal od zavedenia meny Euro na približne 54 % úroveň.  Zároveň ak do vládneho dlho započítame doposiaľ vytvorené dlhy z PPP projektov (započítajú sa do bilancie verejnej správy až po úhrade mýta) blížime sa k hranici fiškálnemu paktu na úrovni 60%. Zároveň ak krajiny Eurozóny porušia fiškálny pakt a hranica verejného dlhu presiahne 60%, opäť budú krajiny nútené vytvárať ďalšie dodatočné rezervy a bankové domy (banky) navyšovať požiadavky na kapitálovú primeranosť. Situáciu na Slovensku potvrdzuje i skutočnosť, že NBS s účinnosťou od 1. augusta 2017 stanovila výšku proticyklického kapitálového vankúša na úrovni 0,50% (z úrovne 0% zvýšila NBS požiadavky na vlastný kapitál ako prvá banka Eurozóny).

Ďalším problémom krajín EÚ sú rýchlejšie rasty vládnych dlhov v porovnaní s rastom HDP. Opäť politika lacných peňazí prihráva tzv. reverznému chodu, keď masa lacných peňazí v obehu (QE) nepomáha ani inflačnému cieleniu, ani reálnej ekonomike. ECB uvažuje o zavedení radikálnejšieho nástroja, a to Helicopter Money „peniaze padajúce z helikoptéry“. Problémom je, že peniaze pumpované do ekonomiky sa nedostávajú už k bežným občanom, ale do rúk bohatých ľudí a finančných skupín, ktorí len hromadia finančné bohatstvo. Cieľom tohto nástroja, je presmerovanie (podarovanie) peňazí čo najväčšej mase ľudí (spotrebiteľov), s cieľom zatlačiť na súkromné investície, rast produkcie a tým celkový rast HDP. O tom, že situácia v EÚ je zložitá a vedie k zacyklovaniu ekonomického systéme niet pochýb. Otázkou však ostáva, kedy poprední predstavitelia krajín EÚ, začnú z tejto spletitej situácii dôraz klásť na národné hospodárstvo a pochopia predovšetkým význam národného hospodárstva.

      Ing. Ingrid Šabíková, PhD./ing.sabikova@gmail.com 

                                                                                   

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?