Ako dosahovať zelený rast?

Autor: Ingrid Šabíková | 21.8.2016 o 16:47 | (upravené 10.9.2016 o 22:01) Karma článku: 2,35 | Prečítané:  752x

Do roku 2020 obce a mestá majú možnosť investičné aktivity financovať z prostriedkov finančnej pomoci Európskej únie. Celý postup hodnotenia projektov vychádza z posudzovania ekonomických, environmentálnych a sociálnych aspektov.

V súčasnosti je nevyhnutné zosúladiť pôsobenie súčasnej ekonomiky so zachovaním životného prostredia, pretože narastajúca deštrukcia životného prostredia na Zemi, spôsobená z veľkej časti práve ekonomikou, vážne ohrozuje existenciu ľudskej civilizácie [Klinec, I.: The Economics and Ecology on the Background of Holistic View of the World].

Dnes sme svedkami mnohých ekologických problémov, ktorými sú: znečisťovanie ovzdušia, globálne otepľovanie, znižovanie tvorby kyslíka škodlivými emisiami, znečisťovanie vôd a znehodnocovanie pôdy, ako i nadmerné čerpanie nerastných zdrojov s cieľom dosahovania ekonomického rastu. Každá podnikateľská aktivita by mala, čo najmenším spôsobom zaťažovať životné prostredie.

V environmentálnej oblasti sa pozornosť venuje vzťahu medzi ekonomickým rastom a znečisťovaním životného prostredia [Kuznets, S., 1955]. Ide o domnienku, že ekonomický rast v prvých etapách ekonomického rozvoja prispieva k znečisťovaniu životného prostredia, avšak po prekročení určitej úrovne, ekonomický rast naopak prispieva k skvalitneniu životného prostredia. Trvalo udržateľný rozvoj predstavuje rozvoj, ktorý okrem ekonomických, hospodárskych a sociálnych aspektov, zohľadňuje environmentálny aspekt.

Do roku 2020 obce, mestá a samosprávne kraje majú možnosť veľké investičné aktivity financovať z prostriedkov finančnej pomoci Európskej únie. Celý postup hodnotenia projektov vychádza z posudzovania ekonomických a predovšetkým environmentálnych a  sociálnych aspektov. Ekonomické hodnotenie sa realizuje prostredníctvom analýzy nákladov a výnosov. Okrem sociálnych aspektov (t.j. sociálna inklúzia, zlepšenie kvality života občanov) sa zohľadňujú predovšetkým environmentálne aspekty, ktorými sú dôraz na životné prostredie. Problematickým sa javí hlavne kvantifikácia nepriamych efektov, a to socioekonomických a environmentálnych efektov. 

 Environmentálne hodnotenie vychádza z nasledujúcich princípov:

  • aktívna účasť verejnosti pri posudzovaní jednotlivých alternatív,
  • komplexnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov daného opatrenia na životné prostredie ešte pred rozhodnutím o jeho realizácii,
  • vyhodnotenie vplyvov, ktoré zabezpečujú odborníci z rôznych oblastí,
  • variantné riešenia jednotlivých alternatív,
  • výsledky hodnotenia sú východiskom pre schválenie optimálnej alternatívy.                      Výstupom environmentálneho hodnotenia je prehľad o reálnych dopadoch na životné prostredie a kvalitu života obyvateľstva, pričom na základe expertného posúdenia sa projekt odporúča resp. neodporúča realizovať. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť najmä kľúčovým faktorom, ktorými sú:
  • zmeny prírodného prostredia  (emisie škodlivých látok, biotopy, živočíchy)
  • vplyv na zastavané územie, záber pôdy a vplyvy na vodné zdroje,
  • pôsobenie na obyvateľstvo a zdravotné riziká (vznik civilizačných chorôb),
  • dopad na chránené územia (t.j. vzácne biotopy, zákonom chránené stromy).

Uvedený postup popisuje, že v rámci rozhodovacieho procesu o alokácii verejných zdrojov je finančná efektívnosť analyzovaná v súčinnosti s  environmentálnym aspektom. V rámci rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. bioplynové stanice) je posudzovanie environmentálnych efektov na Slovensku v úzadí. Hlavným cieľom investičnej stratégie „Európa 2020“ je podpora trvalo udržateľného rastu a efektívneho využívania prírodných zdrojov. Nástrojom pre dosiahnutie udržateľného rozvoja je zelená ekonomika. Do investičnej stratégie Operačného programu Kvalita životného prostredia boli preto zahrnuté tri základné ciele, a to:

  • podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch,
  • podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika, podpora ekonomických činností výhodných pre spoločnosť,
  • a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania prírodných zdrojov.

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo spočíva v prijímaní opatrení zameraných súčasne na podporu ekonomického rastu a zároveň na ochranu prírodných zdrojov. Spojením ekonomických a environmentálnych cieľov vzniká nový potenciál v podobe zeleného rastu, ktorý je výsledkom vyššej produktivity práce a inovácií.

Praktickým príkladom ako dosahovať zelený rast (t.j. produkciu a zároveň zachovať životné prostredie) je výsadba rýchlorastúcich stromov Paulownia (cisárove stromy), v prostredí so škodlivými emisiami – napríklad v blízkostí elektrární, priemyselných parkov a podnikov.  Sú to stromy s vysokou schopnosťou rastu (ročný prírastok tri metre), ktoré produkujú mnoho kyslíka a viažu (absorbujú) zo vzduchu škodlivé emisie, CO2. Drevo z cisárových stromov je veľmi kvalitné svojou tvrdosťou. Po zrezaní kmeňa, strom sa znovu obnoví a začne opäť rásť. Navyše tieto stromy zvyšujú úrodu okolitých hospodárskych plodín o 30-50%. Sú nenáročné na pôdu, preto obce a mestá v blízkosti elektrární či podnikov znečisťujúcich ovzdušie emisiami, by ich mali vysádzať pre zlepšenie kvality ovzdušia, klímy a života občanov v obci. Zabezpečujú environmentálny aspekt, plnia  celospoločenský úžitok a pre život človeka sú v dnešnej dobe vzácnou kyslíkovou terapiou.

Z podnikateľských subjektov myšlienku zeleného rastu v praxi uplatňujú – najmä obchodné reťazce LIDL a IKEA. V súčasnosti získava veľkú konkurenčnú výhodu LIDL, keďže v Seredi vzniklo environmentálne logistické centrum (podľa environmentálnej certifikácie BREEAM).  LIDL šetrným LED osvetlením, chladiacou zmesou na prírodnej báze, efektívnym teplom z chladiarní na vykurovanie, systémom vsakovacích nádrží na zadržiavanie dažďovej vody, nabíjacími stanicami pre elektromobily, získava konkurenčnú výhodu pred ostatnými obchodnými reťazcami z pohľadu úspory energie.

Severské krajiny negatívne dopady na životné prostredie eliminujú „zelenou architektúrou“, prísnou legislatívou a vyspelosťou štátnych úradov .

 Ingrid Šabíková

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Real Madrid v šlágri remizoval s Barcelonou, gól strelil v úplnom závere

Otvárací gól strelil Luis Suárez, vyrovnal obranca Sergio Ramos.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.

SVET

Ako Trump za pár dní nahneval dve jadrové mocnosti

Trump sa pustil do telefonátov so svetovými lídrami.


Už ste čítali?