Ako dosahovať zelený rast?

Autor: Ingrid Šabíková | 21.8.2016 o 16:47 | (upravené 10.9.2016 o 22:01) Karma článku: 2,30 | Prečítané:  688x

Do roku 2020 obce a mestá majú možnosť investičné aktivity financovať z prostriedkov finančnej pomoci Európskej únie. Celý postup hodnotenia projektov vychádza z posudzovania ekonomických, environmentálnych a sociálnych aspektov.

V súčasnosti je nevyhnutné zosúladiť pôsobenie súčasnej ekonomiky so zachovaním životného prostredia, pretože narastajúca deštrukcia životného prostredia na Zemi, spôsobená z veľkej časti práve ekonomikou, vážne ohrozuje existenciu ľudskej civilizácie [Klinec, I.: The Economics and Ecology on the Background of Holistic View of the World].

Dnes sme svedkami mnohých ekologických problémov, ktorými sú: znečisťovanie ovzdušia, globálne otepľovanie, znižovanie tvorby kyslíka škodlivými emisiami, znečisťovanie vôd a znehodnocovanie pôdy, ako i nadmerné čerpanie nerastných zdrojov s cieľom dosahovania ekonomického rastu. Každá podnikateľská aktivita by mala, čo najmenším spôsobom zaťažovať životné prostredie.

V environmentálnej oblasti sa pozornosť venuje vzťahu medzi ekonomickým rastom a znečisťovaním životného prostredia [Kuznets, S., 1955]. Ide o domnienku, že ekonomický rast v prvých etapách ekonomického rozvoja prispieva k znečisťovaniu životného prostredia, avšak po prekročení určitej úrovne, ekonomický rast naopak prispieva k skvalitneniu životného prostredia. Trvalo udržateľný rozvoj predstavuje rozvoj, ktorý okrem ekonomických, hospodárskych a sociálnych aspektov, zohľadňuje environmentálny aspekt.

Do roku 2020 obce, mestá a samosprávne kraje majú možnosť veľké investičné aktivity financovať z prostriedkov finančnej pomoci Európskej únie. Celý postup hodnotenia projektov vychádza z posudzovania ekonomických a predovšetkým environmentálnych a  sociálnych aspektov. Ekonomické hodnotenie sa realizuje prostredníctvom analýzy nákladov a výnosov. Okrem sociálnych aspektov (t.j. sociálna inklúzia, zlepšenie kvality života občanov) sa zohľadňujú predovšetkým environmentálne aspekty, ktorými sú dôraz na životné prostredie. Problematickým sa javí hlavne kvantifikácia nepriamych efektov, a to socioekonomických a environmentálnych efektov. 

 Environmentálne hodnotenie vychádza z nasledujúcich princípov:

  • aktívna účasť verejnosti pri posudzovaní jednotlivých alternatív,
  • komplexnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov daného opatrenia na životné prostredie ešte pred rozhodnutím o jeho realizácii,
  • vyhodnotenie vplyvov, ktoré zabezpečujú odborníci z rôznych oblastí,
  • variantné riešenia jednotlivých alternatív,
  • výsledky hodnotenia sú východiskom pre schválenie optimálnej alternatívy.                      Výstupom environmentálneho hodnotenia je prehľad o reálnych dopadoch na životné prostredie a kvalitu života obyvateľstva, pričom na základe expertného posúdenia sa projekt odporúča resp. neodporúča realizovať. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť najmä kľúčovým faktorom, ktorými sú:
  • zmeny prírodného prostredia  (emisie škodlivých látok, biotopy, živočíchy)
  • vplyv na zastavané územie, záber pôdy a vplyvy na vodné zdroje,
  • pôsobenie na obyvateľstvo a zdravotné riziká (vznik civilizačných chorôb),
  • dopad na chránené územia (t.j. vzácne biotopy, zákonom chránené stromy).

Uvedený postup popisuje, že v rámci rozhodovacieho procesu o alokácii verejných zdrojov je finančná efektívnosť analyzovaná v súčinnosti s  environmentálnym aspektom. V rámci rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (napr. bioplynové stanice) je posudzovanie environmentálnych efektov na Slovensku v úzadí. Hlavným cieľom investičnej stratégie „Európa 2020“ je podpora trvalo udržateľného rastu a efektívneho využívania prírodných zdrojov. Nástrojom pre dosiahnutie udržateľného rozvoja je zelená ekonomika. Do investičnej stratégie Operačného programu Kvalita životného prostredia boli preto zahrnuté tri základné ciele, a to:

  • podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch,
  • podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizika, podpora ekonomických činností výhodných pre spoločnosť,
  • a ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania prírodných zdrojov.

Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo spočíva v prijímaní opatrení zameraných súčasne na podporu ekonomického rastu a zároveň na ochranu prírodných zdrojov. Spojením ekonomických a environmentálnych cieľov vzniká nový potenciál v podobe zeleného rastu, ktorý je výsledkom vyššej produktivity práce a inovácií.

Praktickým príkladom ako dosahovať zelený rast (t.j. produkciu a zároveň zachovať životné prostredie) je výsadba rýchlorastúcich stromov Paulownia (cisárove stromy), v prostredí so škodlivými emisiami – napríklad v blízkostí elektrární, priemyselných parkov a podnikov.  Sú to stromy s vysokou schopnosťou rastu (ročný prírastok tri metre), ktoré produkujú mnoho kyslíka a viažu (absorbujú) zo vzduchu škodlivé emisie, CO2. Drevo z cisárových stromov je veľmi kvalitné svojou tvrdosťou. Po zrezaní kmeňa, strom sa znovu obnoví a začne opäť rásť. Navyše tieto stromy zvyšujú úrodu okolitých hospodárskych plodín o 30-50%. Sú nenáročné na pôdu, preto obce a mestá v blízkosti elektrární či podnikov znečisťujúcich ovzdušie emisiami, by ich mali vysádzať pre zlepšenie kvality ovzdušia, klímy a života občanov v obci. Zabezpečujú environmentálny aspekt, plnia  celospoločenský úžitok a pre život človeka sú v dnešnej dobe vzácnou kyslíkovou terapiou.

Z podnikateľských subjektov myšlienku zeleného rastu v praxi uplatňujú – najmä obchodné reťazce LIDL a IKEA. V súčasnosti získava veľkú konkurenčnú výhodu LIDL, keďže v Seredi vzniklo environmentálne logistické centrum (podľa environmentálnej certifikácie BREEAM).  LIDL šetrným LED osvetlením, chladiacou zmesou na prírodnej báze, efektívnym teplom z chladiarní na vykurovanie, systémom vsakovacích nádrží na zadržiavanie dažďovej vody, nabíjacími stanicami pre elektromobily, získava konkurenčnú výhodu pred ostatnými obchodnými reťazcami z pohľadu úspory energie.

Severské krajiny negatívne dopady na životné prostredie eliminujú „zelenou architektúrou“, prísnou legislatívou a vyspelosťou štátnych úradov .

 Ingrid Šabíková

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nad Ukrajinou zabíjal ruský Buk z územia separatistov

Pri tragédii spred dvoch rokov zomrelo 298 ľudí na palube letu MH17.

DOMOV

Primár onkologického ústavu mal zobrať úplatok, zadržala ho polícia

Onkologický ústav sa k prípadu nevyjadril.


Už ste čítali?